Dajme ľuďom nahliadnuť do nášho sveta

29 apríla, 2024

Bežný deň na detskom ihrisku. Deti behajú, kričia, matky sa medzi sebou rozprávajú, občas počuť neodmysliteľné: „Mamiiiiii! Pozri!“ Matka krátko pozrie na svoju ratolesť, zakričí naspäť: „Áno, vidím, super…“ a znova sa vráti ku konverzácii s kamarátkami. Nič nezvyčajné, až na…

…jedno dieťa váľajúce sa po zemi, kričiace, kopúce, ktoré sa nedarí nijako utíšiť… Nad ním stojí rodič, ktorý dobre vie, že v tejto chvíli nemá význam dohovárať, objímať či dokonca trestať… a do toho odsudzujúce pohľady ostatných.
– To čo je za nevychované decko?
– Ja by som ho tak strieskal, že by hneď prestal!
– To je výsledok tej dnešnej voľnej výchovy, skáču rodičom po hlave!
– Čo mu nedá jednu na zadok? Nevie si spraviť poriadok s vlastným dieťaťom?!
– Taká ani nemala mať deti, keď si ich nevie vychovať!

A rodič len bezradne stojí, bráni dieťaťu, aby si ublížilo, snaží sa ho držať bokom od ostatných. Vie, že musí jednoducho počkať, kým ten amok prejde. Až potom si môže pritúliť svoj poklad a pokúsiť sa situáciu riešiť. Zažíva to denne.

Jeho dieťa mu nikdy neprišlo ukázať hračku či nakreslený obrázok. Nikdy nepovedalo mama, tato. Nikdy sa nehralo s druhými deťmi. Nosí ešte stále plienky, čo je obzvlášť pre staršiu generáciu ďalším dôvodom na pohoršenie. Nerozumie tomu, čo mu hovoria, nerozpráva, len občas si mrmle naspamäť naučené frázy z rozprávok a reklám. A pomyselné nožnice sa roztvárajú, medzi ním a jeho vrstovníkmi badať čoraz viac rozdielov.

Náš rodič sa snaží púšťať výčitky okolia jedným uchom dnu a druhým von. Nebaví ho stále dookola vysvetľovať, že jeho dieťa je iné. A diagnózu autizmus, dnes často označovanú skôr ako PAS – porucha autistického spektra, nikto na čele napísanú nemá. Dieťa vyzerá ako každé iné, nie je tu nič, čo by na prvý pohľad udrelo do očí, že má zdravotný problém. Situáciu sťažuje fakt, že každé dieťa s autizmom má iné „príznaky“, prejavy. Veľa detí s PAS rozpráva a sú vysoko inteligentné. Preto to slovo SPEKTRUM.

Staršia generácia sa dokonca s týmto pojmom poväčšinou ani nestretla. Budú vás považovať za premotivované matky a otcov, ktorí silou-mocou hľadajú nedostatky na vlastnom dieťati a chcú mu priklepnúť nejakú diagnózu. Akoby vašou najväčšou túžbou nebolo, aby bolo vaše dieťa zdravé…

Čo robiť? Vysvetľovať znova a znova? Raz v obchode, o hodinu zas na úrade, cestou na terapiu, poobede na ihrisku… deň čo deň?

Verejnosť sa musí dozvedieť, že existujú deti, ktorých vývin je iný ako u väčšiny ostatných. Nemusia byť nevychované, drzé, zlomyseľné… Tieto deti nie sú zlé. Sú len – iné. Nemám veľmi rada termín výnimočné, pretože podľa mňa je výnimočný každý jeden z nás, autizmus-neautizmus. Ale do tabuliek naše deti jednoducho nezapadnú…

Dnes máme k dispozícii jeden silný nástroj: internet. Tak to poďme využiť. A dajme ostatným nahliadnuť do toho „nášho sveta“.

Naše občianske združenie vzniklo práve preto, aby tento svet približovalo verejnosti. Aby všetci videli, ako sa žije v rodine, ktorých člen bojuje so zdravotným znevýhodnením. Aby si ľudia uvedomili, že zdravotné znevýhodnenie nemusí nutne znamenať niečo, čo je vidno na prvý pohľad, ako barle či invalidný vozík. Veď si len spomeňme: koľkokrát sme videli na parkovacom mieste pre ŤZP vystupovať z auta človeka, ktorý vyzeral na prvý pohľad úplne zdravý? Je množstvo diagnóz, ktoré nevidieť, ale ktoré človeka obmedzujú v živote, bránia mu zamestnať sa, chodiť do školy, viesť normálny život. Nikdy nevieme, čím si kto prechádza.

Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením, poďme spojiť sily a podeľme sa o naše obavy, očakávania, starosti, ale aj o každodenné radosti z nášho sveta.

Zdieľať